Die young, stay pretty // 1. diel

2. května 2012 v 21:08 | Lucy |  die young, stay pretty.

Jazz si práve umývala zuby, keď jej na dvere zaklopala mama.
"Pohni si, nemáme veľa času!"
"Áno mami" zatiahla Jazz otrávene. "Už idem".
Vlastne vôbec nemala v pláne poslúchnuť ju. Do školy sa jej vôbec nechcelo, veď prečo aj? Nemala sa na koho tešiť. Ľudia sa jej buď smiali, alebo ju ignorovali. Smiali sa, pretože bola iná. Mala vlasy nafarbené načerveno, nosila hrubú linku a neobliekala sa práve značkovo. Bolo jej to však srdečne jedno. Žila si svoj život a o ostatných sa nestarala.
Po treťom zúrivom zaklopaní však usúdila, že bude predsa len lepšie ak konečne otvorí.

---
Do školy dorazila tesne pred zvonením. Zhodila rifľovú tašku na lavicu a vybrala si z nej angličtinu. Potešila sa - angličtina bol vždy jej obľúbený predmet. Dnešný deň v škole začal obzvlášť dobre - bez trápnych poznámok ohľadom jej vzhľadu. Zazvonilo a do dverí sa vrútila nie práve najštíhlejšia učiteľka. Na Jazzyne prekvapenie sa za ňou vliekla ešte skupinka chalanov asi v jej veku. "Chudáci" pomyslela si. "Určite sú tu za trest. Čo také hrozné mohli spraviť, keď si musia odtrpieť hodinu v našej triede?". Jej otázka bola za chvíľu zodpovedaná.
"Deti, toto sú vaši noví spolužiaci"
odrapotala príšerne škrekľavým hlasom a hodila pohŕdavý pohľad na triedu. Kariéru učiteľky priam neznášala, no Jazz si ňou angličtinu znechutiť nenechala.
"Posadajte si na voľné miesta, tam vzadu sú nejaké dve, jeden môže ísť tu".
Chalani boli fakt pekní, zaujali dokonca aj najpopulárnejšie baby v triede, ktoré okamžite začali riešiť ktorého z nich chcú pre seba a s kým pôjdu na školský ples. Jazzlyn začalo biť srdce. Jeden z nich (ten najkrajší) smeroval práve k jej lavici, no asi si všimol jej pohľad, preto si sadol do vedľajšej lavice, k triednemu úchylovi. "Chudák chlapec" poľutovala ho, no vzápätí sa už sústredila na druhého, ktorý si už-už sadal na stoličku vedľa nej. Úplne ju to ochromilo a keď sa jej spýtal, ako sa volá, chvíľu jej trvalo, kým nabrala odvahu odpovedať mu.
"Jazzlyn. Ale volaj ma len Jazz. Čo ty?" nesmelo sa usmiala.
"Ja som Jack." odpovedal jej.
Išlo z neho niečo hrozne okúzľujúce. To vlastne zo všetkých troch, no vtedy si to ešte neuvedomovala. Bola očarená jeho krásou a tým úsmevom typu 'nemusíš sa ma báť'. Mal čierne vlasy, nebol to žiaden sladký blonďáčik. Jeho zelené oči sa vyžívali v zmätenom výraze Jazzlyn, no jeho ústa hovorili niečo iné.
"Neboj sa ma, nehryziem" zasmial sa. "Ako to, že sedíš sama?"
Jazz sa začervenala. Nevedela, čo si o nej pomyslí, keď mu povie pravdu. To však ani nemusela. Nejaká namyslená bábika sediaca za nimi sa ozvala:
"Pretože ju nikto nechce" a celá trieda vybuchla do smiechu.
Jazzlyn asi ešte trápnejšie nebolo. Ustráchane sa pozrela na Jacka. Ten všetkých mrazil pohľadom, no nepovedal nič. Nevedela či bohužiaľ alebo našťastie. Trieda si jeho reakciu nevšímala a pokračovala v smiechu. Medzi trojkou, ktorá sa stala populárnou hneď po príchode do novej školy, zatiaľ prebehol očný kontakt, ktorý si Jazz nevšimla. Vedeli, čo musia spraviť.
Jazz bola stále v šoku. To však ešte netušila, čo sa stane o pár hodín neskôr.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 DaNny_GraphicDesigner^^ DaNny_GraphicDesigner^^ | Web | 2. května 2012 v 22:33 | Reagovat

yees!! to je tak zaujimavee! Daj sem dalsi dieeel.. :)
dufam ze ten pribeh dokoncis dokonca :) tesim sa fakt na dalsie diely :)) juj.. uplne sa viem vzivit do Jazzlyn.. :))

2 Lucy Lucy | Web | 2. května 2012 v 22:43 | Reagovat

[1]: som rada, že sa to niekomu páči :-D chystám sa na ďalšie diely, nejako ma to začalo baviť :)

3 Sinead Sinead | Web | 3. května 2012 v 15:53 | Reagovat

už dávnejšie som sa chcela pustiť do čítania nejakej blogovej poviedky a ty si mi splnila prianie. Je to presne ten typ, čo som chcela, nenásilné, milé a niečo na zrelaxovanie. Poznám ten pocit keď niečo človek napíše a nikto si to neprečíta lebo je to dlhšie ako obyčajné články, keď chceš dám si link z tejto poviedky do menu, síce nemám moc veľkú navštevovanosť ale možno si to potom prečíta viac ľudí.
Teším sa na ďalší diel a chválim aj tú signatúru čo si urobila, hodí sa to. :-)

4 Sinead Sinead | Web | 3. května 2012 v 17:00 | Reagovat

budem rada ak ti tým pomôžem :-)

5 Sinead Sinead | Web | 3. května 2012 v 17:13 | Reagovat

možno raz keď budem potrebovať nejakú radu tak sa spýtam ale teraz ma nič nenapadne. :-)

6 Nejby* Nejby* | Web | 2. června 2012 v 13:17 | Reagovat

práve som začala čítať túto poviedku.. už prvý diel ma neskutočne očaril! Musím si to celé prečítať!!

7 Per-quiee Per-quiee | Web | 12. června 2012 v 17:07 | Reagovat

líbí se mi, že není moc dlouhá, protože mě od dlouhého čtení na monitoru bolí oči.. a začala fakt zajímavě :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama